Hlíva ústřičná je učiněným pokladem v říši hub

tento článok je prevzatý zo stránky na huby od Jaroslava Malého

týmto mu ďakujem za možnosť zverejnenia daného článku na našej stránke

Citát:

Vzhľadom k tomu, že sa o hlivu ustricovitú zaujíma veľa ľudí, rozhodol som sa zaradiť sem taký článok, ktorý som raz pripravoval pre jeden časopis formou otázok a odpovedí.



.

Hliva ustricovitá je skutočným pokladom v ríši húb. Jedná sa o zdravotne prospešnú hubu, ktorá skoro dokáže robiť zázraky. Rozhodol som sa Vám ju priblížiť formou otázok a odpovedí

Niekoľko zaujímavých otázok a odpovedí na tému hliva ustricovitá

Je hliva ustricovitá liečivá?

Áno, vyznačuje sa veľmi nezvyčajnou kombináciou zdravotne prospešných látok, akými sú napríklad niektoré vitamíny(predovšetkým z rady vitamínov B), ďalej minerály,proteíny, steroly ,aminokyseliny, mastné kyseliny a dôležité stopové prvky( Fe,k,p,Na,Yn,Se,Cr,Cu,B,).

Celkovo najvýznamnejšou zložkou hlivy sú glukany, konkrétne beta-1.3-D glukány a nezanedbateľnou zložkou je aj hubová vláknina.

 

Pri akých problémoch hliva ustricovitá pomáha a komu je vhodné ju odporučiť?

-významným spôsobom upravuje hladinu cholesterolu v krvi

-čistí krvné aj miechové riečisko

-znižuje hladinu cukru a obnovuje funkčnosť buniek  pankreasu

-lieči kĺbové ochorenia

-lieči aj  tak vážne ochorenia, akými sú rakovina, infarkt a mozgová príhoda

-pomáha pri chemoterapii( zmierňuje vedľajšie účinky)

-pomáha alergikom

-pomáha astmatikom

-zlepšuje metabolizmus a peristaltiku (pohyblivosť) čriev

-potlačuje tvorbu hemoroidov

-odstraňuje bradavice vírusového pôvodu

-lieči ekzémy

-pomáha pri zápaloch

-lieči alebo zmierňuje strnulosť šliach a končatín

-odstraňuje únavu a zvyšuje fyzickú kondíciu

-regeneruje vnútorné orgány

 V ktorých častiach húb je najvyššia koncentrácia prospešných látok?

Podľa niektorých výskumov je to prekvapujúco práve hlúbik, doporučuje sa teda zužitkovávať celá plodnice???. Hlúbiky sú síce často tuhé, ale dajú sa napríklad na použitie pomlieť.

 Kde hlivu v prírode najčastejšie nájdeme?

Hliva ustricovitá vyrastá na pňoch a kmeňoch najrozličnejších listnatých stromov, vyhľadáva lokality bohatšie na vlahu – miesta pozdĺž vodných tokov, lužné lesy, údolia atď. Vyhovuje jej predovšetkým buk a dub. Nikdy nenapadá zdravé drevo.

Je možné zameniť hlivu za iný  jedovatý druh?

Pri troche opatrnosti by sa to nemalo stať. Stavbou plodníc ju môže pripomínať jedovatá hliva olivová, tá sa ale na rozdiel od hlivy ustricovitej objavuje skôr v letných mesiacoch a je celá žltooranžovo sfarbená. Najčastejšie sa zamieňa za taktiež jedlú hubu – hlivu bukovú, hlivu dubovú.

V ktorých ročných obdobiach hliva vyrastá? Dá sa pestovať po celý rok?

Hliva ustricovitá  sa objavuje najskôr v septembri, najčastejšie ju ale nájdeme v novembri alebo začiatkom decembra. Rastie približne do marca.

Pestovať sa dá celý rok, ale pre rast potrebuje teplotu okolo 20 stupňov, takže v zime a v lete je vhodná na pestovanie miestnosť , ktorá zaistí stálu požadovanú teplotu a rozptýlené denné svetlo.

Ako je pestovanie hlivy náročné na priestor?

Pestovanie hlivy pre vlastnú spotrebu nie je priestorovo náročné.

Môžeme hlivu pestovať napríklad aj v panelákovom byte?

Áno, aj to sa dá, ale iba v prípade intenzívneho pestovania.. Vhodný je napríklad balkón.

 Čo je to intenzívne pestovanie?

Intenzívny spôsob znamená pestovanie na PE vreciach so slamou. Pri tomto pestovaní potrebujeme narezanú pšeničnú slamu, polyethylenové vrece a sadbu hlivy ustricovitej.

Pšeničná slama by nemala byť napadnutá plesňou a nemala by byť staršia ako 2 roky. Vrece môžeme zvoliť aj z iného materiálu, ale nesmie byť slabý. Doporučuje sa použiť priehľadné vrece s rozmermi približne 150x100 cm.

Sadbu hlivy ustricovitej je možné zakúpiť v niektorých predajniach pre záhradkárov. Hlivu môžeme pestovať vonku alebo vo vhodnej miestnosti. Vonku volíme zatienené miesto ( ideálne je zavesiť vrece na strom). Ak pestujeme hlivu v miestnosti, je potrebné zachovávať stálu teplotu okolo + 18 stupňov a zavesiť vrece na miesto s rozptýleným denným svetlom.

POSTUP: Slamu , na ktorej budeme hlivu pestovať je potrebné spariť. Najvhodnejšie je slamu   vložiť do čistej nádoby napr.sudu a zaliať ju horúcou vodou, v ktorej ju necháme ponorenú najmenej 12 hodín. Potom pripravíme čisté, nepoužité vrece do ktorého striedavo vkladáme časť sparenej slamy a časť rozmrvenej sadby. Vrece pevne naplníme a odstrihneme spodný roh tak, aby mohla odtiecť prebytočná voda zo slamy. Vrece zaviažeme a zavesíme na vhodné miesto. V prípade, ak vrece nezačne do týždňa prerastať, doporučuje sa umiestniť ho na jeden deň do chladnejšieho prostredia a navodiť mu tzv. tepelný šok. Zhruba po 15 dňoch vrece narežeme asi 8-10 krížovými , 4x4 po celom obvode. Približne za 14 dní by sa mali v zárezoch objaviť prvé plodnice, ktoré v prípade potreby zvlhčujeme rozprašovačom.

Hliva vyrastá predovšetkým v trsoch, ktoré nevyrezávame ale vykrucujeme. Trsy plodníc vykrútime vždy celé, bez ohľadu na to, či sú v trsoch ešte malé plodničky.

Po prvom zbere ( vlne) občas obsah vreca navlhčíme. Približne po 2 týždňoch nastúpi ďalšia vlna, čo sa ešte raz alebo dvakrát zopakuje. V prípade správneho postupu a pri vhodných podmienkach môžeme na jednom vreci dopestovať až 5 kilogramov čerstvých húb.

Existujú aj iné spôsoby pestovania?

Áno, hlivu je možné pestovať aj na klátoch dreva. Tento spôsob pestovania nazývame extenzívny a je veľmi vhodný pre záhradkárov. 

Ako postupovať v prípade, že sa rozhodneme pre extenzívne pestovanie?

Extenzívny spôsob pestovania hlivy ustricovitej nám zaručí dlhodobejší výnos. Pri tomto spôsobe sa nepoužíva slama, ale narezané čerstvé kláty dreva. Šírka klátu by mala byť okolo 20 cm a dĺžka 50-70 cm. Najvhodnejšie je bukové drevo, využíva sa ale aj drevo topolové a iných listnatých stromov.

POTREBUJEME: Väčší polyethylonové vrece, drevený klát, dosku a sadbu hlivy ustricovitej

POSTUP: Najskôr pripravíme kláty, ktoré aspoň na jeden deň namočíme do vody. Do týchto klátov potom narežeme zárezy, prípadne vyvŕtame otvory a tieto miesta naplníme rozdrobenou sadbou hlivy ustricovitej. Zárezy alebo navŕtané otvory zakvapkáme voskom, alebo zalepíme páskou. Takto pripravené klátiky pripevníme na dosku troma až štyrmi klinčekmi , posypeme sadbou a vložíme na dno väčšieho polyethylonového vreca. Sadbu nasypeme aj na hornú reznú plochu klátu a vrece uzavrieme ( do jedného vreca vkladáme 2-3 kláty). Vrecia odložíme do teplej, tmavej miestnosti a necháme hlivu 2 až 3 mesiace drevom prerastať. Po tomto období vyberieme kláty z vreca a spodnou reznou ranou ich zasadíme do pripravených jám tak, aby dve tretiny dreva bolo pod povrchom pôdy.

Hliva vytvára plodnice zpravidla na jar a na jeseň, po dobu maximálne 5 rokov, v závislosti od tvrdosti zvoleného dreva (čím tvrdšie drevo, tým lepšie).

V letných mesiacoch a v prípade sucha klátiky výdatne zalievame.

  Kedy zberáme hlivy?

Plodnice hlivy ustricovitej zberáme v celých trsoch a čerstvé. Nečakáme až narastú všetky plodničky, pretože to nikdy nedocielime. Preto  keď začnú najväčšie plodnice zasychať, respektíve meniť svoj čerstvý vzhľad, je potrebné z vreca alebo z klátu trs vykrútiť aj s malými plodničkami.

 Môžeme trsy hlivy aj odrezať?

Nie, trsy vždy vykrúcame. V prípade, že by sme hlivu odrezali, postupne by nám zvyšky časti trsu zahnívali.

 Je biely povlak na hlive ustricovitej nebezbečný?

Tento povlak pripomínajúci  pleseň je úplne neškodný. Je to povrchové mycélium a takéto plodnice je možné bez obáv konzumovať.
 

Môžu byť plodnice napadnuté hmyzom?

Áno môžu, ale ak pestujeme hlivu v miestnosti, je to málo pravdepodobné.

 A čo slimáky, napádajú tiež hlivu ustricovitú?

Záleží samozrejme na okolnostiach, ale každopádne im hliva veľmi chutí. Slimáky sú veľmi vynaliezavé a dokážu si nájsť cestičku aj k zaveseným vreciam.

 Ako hlivu ustricovitú najlepšie kuchnsky spracovať?

Hliva ustricovitá je všestranne využiteľná, je možné z nej pripraviť výbornú držkovú alebo zemiakovú polievku, chutí v rôznych omáčkach, v rizote a v šalátoch. Z klobúkov hlív sú veľmi chutné rezne.

  Hliva ustricovitá je tuhšej konzistencie, naozaj je z nej vhodné pripravovať rezne?

Áno je. Klobúky smažíme pomalšie a dlhšie, je to vynikajúca pochúťka.

  Dá sa hliva nakladať aj do nálevu?

Ano, dokonca je na nakladanie veľmi vhodná. Hliva je druh huby, ktorá v náleve ? a má aj výbornú chuť.

Existujú aj iné druhy hlivy?

Áno, je ich celá rada a medzi tie najbežnejšie patria hliva buková a hliva dubová. Vzácne môžeme naraziť aj na hlivu miskovitú, fialovú, olivovú, Rickenovú a niektoré ďalšie.

  Z týchto vymenovaných druhov sú niektoré jedlé?

Jedlá a veľmi chutná je predovšetkým hliva buková, čo je v podstate letná sestrička hlivy ustricovitej, ďalej hliva dubová, ktorá je ale o niečo tuhšia. Ostatné druhy sa ku konzumácii vzhľadom k ich vzácnejšiemu výskytu nedoporučujú.

Oplatí sa hlivu pestovať, keď sa dá kúpiť skoro v každých potravinách?

Určite áno, pretože celková investícia na pestovanie je veľmi nízka a už prvá zberová vlna by nám mala vynahradiť náklady.

 Ako postupovať v prípade, že chceme vypestovať hlivu a nezoženieme pšeničnú slamu?

Aj keď je pšeničná slama k pestovaniu hlivy najvhodnejšia, dá sa použiť aj ovsená alebo jačmenná slama. Taktiež je možné vypestovať hlivu aj na rozdrvených kukuričných šulcoch? Alebo dokonca na pilinách.

Ako veľmi je pri očkovaní sadby dôležitá hygiena?

Tá je dosť podstatná. Pokiaľ nedodržíme správny postup, teda slamu správne nesparíme, alebo použijeme špinavé vrece, vystavujeme sa veľkému riziku napadnutia plesňou, ktorá sa skôr či neskôr objaví.

Väčšina druhov húb sú za surova jedovaté alebo nejedlé, ako je to s hlivou?

Hliva ustricovitá patrí k mála druhom, ktoré sa dajú v menšej miere konzumovať za surova, čo je vhodné napríklad v zeleninových šalátoch.

Dá sa použiť aj hliva, nájdená v blízkosti frekventovaných komunikáciách a podobne?

Nedoporučuje sa to. Aj keď je hliva ustricovitá zdravotne veľmi prospešná, aj ona dokáže absorbovať látky nebezbečné.

 A čo premrznuté plodnice, dajú sa konzumovať?

Hliva ustricovitá patrí k niekoľko málo druhom húb, ktoré sú schopné odolávať aj menším mrazom. Teploty okolo -5 stupňov jej neublížia. Ak je mráz väčší, zhodnotíme stav plodníc a v prípade čerstvého vzhľadu sa nemusíme obávať žiadnych zdravotných komplikácií.

  Občas nájdeme plodnice ohlodané od myší alebo iných hlodavcov. Môžeme takéto plodnice využiť?

Áno, v prípade tepelnej úpravy by nám nemalo hroziť žiadne nebezpečenstvo nákazy.

 

Môže hliva ustricovitá vyrásť aj na ihličnanoch?

Áno, ale je to ojedinelý jav.

 

Ako postupovať v prípade, že nájdeme hlivu a nie sme si istý z jej určením?

Najvhodnejšie je zobrať malú časť plodnice a obrátiť sa na skúseného hubára. Nikdy by sme nemali huby z jednej lokality zobrať úplne všetky.

 

Autor článku Jaroslav Malý,ČMS     

preklad do slovenčiny   (LM)