Záhon ROZUMA

Záhon Rozuma 

je výkop v tvare V naplnený organikou od hrubších konárov, cez tenšie konáre, stonky väčších rastlín a až po zelinu a trávu na vrchu. Tráva tvorí funkciu prikrývky pred slnkom. Záhon Rozuma sa nikdy neprikrýva zemou, jeho podstatou je činnosť aeróbnych mikroorganizmov, húb a červov. Dá sa povedať, že záhon Rozuma imituje procesy v lesnej hrabanke.

Výživový žľab

Výkop v tvare V sa robí do šírky 60 cm a hĺbky 30-35 cm. Nazývame ho výživový žľab, pretože koncentrácia aeróbnych mikroorganizmov, húb a červov produkuje obrovské množstvo živín a rôznych biologicky aktívnych prvkov schopných poskytnúť výživu veľkému počtu rastlín.

Produktívny hrebeň

Rastliny sa pestujú na mierne vyvýšených pásoch – produktívnych hrebeňoch o šíke 30 cm. Práve pri takejto šírke produktívneho hrebeňa, každá rastlina bez problémov dosiahne svojimi koreňmi k výživovému žľabu, odtiaľ si vyberá všetky potrebné živiny. Úrodu na takýchto záhonoch výrazne zvyšuje pestovanie husto vysadených a alelopaticky vybraných rastlín. Rastliny si navzájom nekonkurujú, pretože sú plne zásobené všetkými živinami, vlhkosťou, ako aj slnečným žiarením, ktoré sa k nim dostáva zhora aj zo strán. Úroda produktívnych hrebeňov je trikrát väčšia ako pri bežnej výsadbe.

Vzľadom na to, že informácie sú prevzaté zo stránky https://zahonrozuma.sk/    viac informácii uviedol autor stránky

Ďalej autor v článku Nitranoviny uvádza:

Záhon vymyslel Volodymyr Rozum, záhradník, experimentálny farmár a vynálezca z Ukrajiny. Po dlhých skúškach našiel optimálne rozmery. Záhon si nechal na Ukrajine aj patentovať. Autor ho nazval TZR (Teplý záhon Rozuma), u nás sa však zaužíval názov záhon Rozuma.

Najnovšie výskumy hovoria, že nič nedevastuje pôdu viacej ako obrábanie. Dokonca ani pesticídy, či syntetické hnojivá nie sú tak degradačné ako kultivácia, čiže mechanické zásahy. Rozumiem teda tomu správne, ak poviem, že záhon Rozuma je šetrným, ekologickým spôsobom pestovania?
Áno, správne. Záhon Rozuma vytvára optimálne podmienky pre mikroorganizmy ako sú aeróbne baktérie, mykorhízne huby, dážďovky a ďalšie. Kultúrne rastliny sa pestujú na produktívnych hrebeňoch, čo sú 30 cm pásy zeme vedľa výživového žľabu, teda výkopu s organickým materiálom. Živiny a vlaha sa dostávajú priamo ku koreňom. Je to ako kompostér priamo na záhone.

Viac z článku hľadajte TU